Negatívne aspekty sociálnych médií

Sociálne médiá môžu mať naozaj vplyv na duševné zdravie človeka.

Môžu byť zdrojom rôznych pocitoch či stavov, ku ktorým patrí napríklad: Pocity menejcennosti – osoba sa začne porovnávať s tým, čo vidí na sociálnych sieťach (najmä na Instagrame), no najmä pri mladších používateľoch ešte chýba schopnosť kritického myslenia a teda uvedomenia si, že to, čo je uverejnené na sociálnych sieťach ešte nemusí byť realitou. 

FOMO (z angl. fear of missing out) – FOMO alebo aj „Fear Of Missing Out“ (strach, že bude pri niečom chýbať) je jednou z foriem takzvanej nelátkovej závislosti. Osoba  môže mať  pocit, že musí byť na internete pripojená neustále, aby jej niečo neušlo. To ju núti používať telefón takmer nonstop, čo ju jednak vyčerpáva a ruší, odvádza jej pozornosť od dôležitých vecí, ale zároveň spôsobuje pocity menejcennosti a úzkosti z toho, že človek nemá/nezažíva to, čo vidí online. FOMO sa týka predovšetkým vekovej kategórie od 15 do 33 rokov. Najčastejšie príznaky syndrómu FOMO sú:

  • podráždenosť;
  • nervozita;
  • zlá nálada;
  • neschopnosť sústrediť sa;
  • potreba neustále kontrolovať telefón aj za cenu chýbajúceho spánku;
  • stavy úzkosti, niekedy nevie definovať ani zmysel svojho života. Jedinec prepadne stresu, nervozite, úzkostiam, môže nastať potenie rúk, búšenie srdca. U senzitívnych   osobností s predispozíciou  sa môžu rozvinúť psychózy, napríklad depresívna, schizomorfná a iné. Práve preto sú dôležité limity. Vždy by mal s veľkou prevahou  dominovať reálny život .

 Jednou z nebezpečných nevýhod sociálnych médií je, že poskytujú príležitosť anonymne šíriť škodlivé klebety a používať urážlivé slová, ktoré môžu v ľuďoch zanechať trvalé emocionálne jazvy.

Kyberšikana – je fenomén, ktorý vznikol najmä vďaka popularite sociálnych médií, vďaka nej môžu osoby, na ktorých sa kyberšikana realizovala, pociťovať trvalé emočné ujmy. Kyberšikanu radi  realizujú ľudia s poruchou osobnosti a správania, nazývaní kedysi  ako psychopati. Porucha osobnosti  sa prejavuje nepriaznivými alebo nadmerne  zvýraznenými povahovými vlastnosťami v oblasti  ich nižších s vyšších   emocií, pudov, temperamentu, vôle a charakteru. To sa prejaví  podivínskym, neadaptívnym  a značne rušivým správaním, ktorým  trpí aj sám  jedinec alebo jeho okolie  pri užívaní  sociálnych medií. Sú to anomálne  osobnosti Napríklad histriónske, kedysi označované   ako hysterické, alebo disociálne (antisociálne) a ďalšie typy. Ak sú osamelí, porovnávajú sa i telesne s významnými osobami a to ako tzv. parasociálne vzťahy s celebritami. Najmä v období puberty sa identifikujú s celebritami  pri hľadaní  svojej vlastnej identity. Pritom ide často  únik z reality, klebetia ,ubližujú ,vysmievajú sa aj z sexuálnej orientácii celebrít a podobne Psychopati   môžu ovplyvniť  cez médiá hlavne nedospelých ako aj dospelých až do úrovne, že im menia ich osobnosť a vytvárajú z nich tzv. pseupsychopatov.

Kyberšikana sa definuje ako: jasný úmysel ublížiť druhému (ide napr. o ohováranie, odhalenie súkromných faktov, fotiek, názorov, posmievanie sa, nadávanie a vylúčenie zo spoločností ostatných); útočníkom môže byť jedno dieťa alebo skupina detí (asymetrická agresia ) ale aj dospelá osoba; incidenty sú opakované (jednorazová akcia sa väčšinou nepovažuje za šikanovanie); nepomer síl medzi útočníkom a obeťou (prevaha či bezbrannosť obete môže byť skutočná alebo zdanlivá, prameniaca z osobnej sily, sebavedomia, či pocitu menejcennosti jedinca alebo v prevahe skupiny).

 Kyberšikana môže byť realizovaná formou správ a emailov; blogov/internetových denníkov, plných autorových názorov, postrehov, s cieľom ponížiť, poškodiť či vystrašiť obeť; fotografií, obrázkov a videí, ktoré urážajú, ponižujú a zosmiešňujú človeka. Tiež formou internetových ankiet, kde sú otázky alebo výzvy k útoku na vybranú obeť; lajkovaním, pri ktorom spolužiaci, kamaráti a rôzni iní ľudia vidia zverejnený škodlivý obsah a začnú ho „lajkovať“; happy slapping, alebo „fackovanie pre zábavu“ a jeho zdieľanie na internete; outing alebo zdieľanie intímnych chvíľ obete na internete. 

Typy kyberšikany: on-line provokovanie; on-line obťažovanie; očierňovanie/ohováranie; on-line napodobňovanie; odhaľovanie; vylúčenie z on-line skupiny; prenasledovanie/cyberstalking

Obeťami kyberšikany sú nielen deti, ale aj rodičia a učitelia. Až 75 % rodičov pociťuje šikanu cez mobil a internet ako závažný problém, no nie všetci rodičia si pripúšťajú takéto správanie u svojich detí. Podľa prieskumu sa tak deje v pomere 2:1. Približne dvakrát toľko detí sa dopúšťa rôznych nežiaducich praktík prostredníctvom mobilu, počítača a internetu v porovnaní s tým, aký počet rodičov si to v skutočnosti reálne uvedomuje.

Ešte závažnejšia je informácia, že aktivita na sociálnych sieťach súvisí aj s nárastom samovražedných sklonov. V každom prípade, používanie sociálnych sietí viac ako 3 hodiny denne zvyšuje pravdepodobnosť problémov s duševným zdravím, ako sú: depresia, úzkosť, agresia a asociálne správanie. Ešte viac tieto problémy robí užívanie mobilu u nedospelých

Tínedžeri, ktorí používajú telefóny štyri až päť hodín denne, majú výrazne vyššiu pravdepodobnosť vzniku depresie ako tí, ktorí telefón používajú hodinu alebo menej denne.

Mobil komplikuje učiteľom prácu. Mladí ľudia prinášajú do škôl v mobiloch nežiaduce obsahy. Slúži im ako nástroj na zábavu a relax cez prestávky, neraz aj cez vyučovacie hodiny. Využívajú ho na kyberšikanu – prostredníctvom mobilov robia medzi sebou nevhodné „srandičky“ alebo fotia, resp. nahrávajú si učiteľa. Schematizujú deťom vyjadrovanie a deformujú ich písomný prejav.

Som tu aby som Vám pohol sa chrániť – Váš Superhrdina PIN

Nie je hanba dostať sa do problémov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, hovorte o tom a môžete zmenšiť následky

 

Aké sú hlavné hrozby na internete?

Hackeri

Ľudia, ktorí sa snažia preniknúť do vášho počítača alebo účtov, aby získali vaše informácie alebo poškodili váš systém.

Malvér

Škodlivý softvér, ktorý môže infikovať váš počítač, ukradnúť údaje alebo poškodiť systém. Patria sem vírusy, trójske kone a ransomware.

Phishing

Podvodné e-maily alebo správy, ktoré sa tvária ako od dôveryhodného zdroja a snažia sa z vás vylákať citlivé informácie, ako sú heslá alebo čísla kreditných kariet.

Spam

Nevyžiadané e-maily alebo správy, ktoré často obsahujú reklamy alebo podvodné ponuky.

Sociálne inžinierstvo

Techniky, ktoré využívajú manipuláciu a klamstvo na získanie prístupu k citlivým informáciám.

Ako sa chrániť?

Používajte silné heslá

Silné heslo je dlhé a obsahuje kombináciu písmen, čísel a špeciálnych znakov.

Aktualizujte softvér

Pravidelné aktualizácie zabezpečujú, že máte najnovšie bezpečnostné záplaty.

Buďte opatrní pri e-mailoch

Neotvárajte prílohy ani neklikajte na odkazy v podozrivých e-mailoch.

Používajte dvojfaktorovú autentifikáciu

Tento dodatočný krok pri prihlasovaní zvyšuje bezpečnosť vašich účtov.

Zálohujte svoje údaje

Pravidelné zálohovanie vám pomôže obnoviť údaje v prípade, že by ste ich stratili kvôli útoku alebo technickému problému

Záver

Kybernetická bezpečnosť je ako ochrana vášho domu, ale v digitálnom svete. Je dôležité byť opatrný a používať osvedčené postupy, aby ste sa chránili pred hrozbami na internete. Týmto spôsobom môžete bezpečne používať internet a užívať si všetky jeho výhody.

Nahláste nám chybu na stránke alebo v článku !